Latinský názov¨: Symphytum officinale L.

Ľudový názov kostihoja je čierny koreň.

Povesť o zázračnom hojivom vplyve vychádza z mnohokrát vyskúšaného účinku na ťažko hojace sa rany a jeho meno je známe v ľudovom liečiteľstve už po stáročia.

Trváca bylina so silnou byľou, 50 – 100 cm vysoká, stonka v dolnej časti rozkonárená, listy veľké, tmavozelené, striedavé, podlhovasto kopijovité, končisté, po byli zbiehajúce. Celá rastlina je drsne štetinatá. Kvety, pomerne veľké, sú vo vrcholových dvojzávinoch, špinavo purpurové, zriedkavejšie ružovofialové, žltobiele alebo čisto biele. Kvitne od mája do júla až septembra, poskytuje nektár, hodne meduje, peľu má menej a med je jasnej farby. Plod uzatvárajú 4 jednosemenné, lesklé, jemne zvraštené tvrdky.

Rastie v priekopách, na okraji lesov, na vlhkých miestach, pri cestách – obľubuje mokré, dusíkaté, neutrálne pôdy. Už od stredoveku patrí kostihoj k významným liečivým rastlinám. Rastlina získala názov pravdepodobne vďaka paste, ktorá sa z nej pripravovala a nahrádzala tak dnešnú sadru pri fixácii zlomenín. Dioskorides v 1. storočí nášho letopočtu odporúčal kostihoj tiež pri dýchacích a zažívacích problémoch. Dnes sa kostihoj využíva väčšinou len zvonka na hojenie rôznorodých poranení – pomliaždenín, zlomenín, podvrtnutí a krvných podliatin.

V 16. storočí bol považovaný za najdôležitejšiu rastlinu na hojenie rán, odrenín, vredov a pod. Taktiež sa využíval na hojenie hemoroidov a bercových vredov v prípadoch, keď bežný spôsob liečby nebol účinný. Predmetom zberu je koreň a jeho liečebnou účinnou látkou je alantoín, purínový derivát močoviny, podporujúci granuláciu a obnovu tkanív. Vďaka svojej schopnosti regenerovať tkanivá sa často používa pri bolestiach svalov a kĺbov a pri zlomeninách. Taktiež veľmi dobre tíši bolesť. Vďaka týmto dvom vlastnostiam je veľmi dobrý na popáleniny i omrzliny. Dobré výsledky boli dosiahnuté i pri liečbe parodontózy formou výplachov odvaru tejto liečivej rastliny. Na vonkajšiu liečbu sa používa strúhaný koreň alebo kašička uvarená zo sušeného strúhaného koreňa a vody. Na drobné hnisajúce rany je veľmi účinná i kostihojová masť, ktorú si môžeme pripraviť zo strúhaného kostihoja a masti.

Vnútorne je účinný pri liečbe tráviaceho traktu. V súčasnej dobe sa ale jeho vnútorné užívanie neodporúča z dôvodu rizika poškodenia pečene vďaka alkaloidom, ktoré obsahuje. Tieto látky sú totiž podozrivé z karcinogénnych účinkov. Okrem alkaloidov obsahuje slizové látky, silice, triesloviny, škroby, aminokyseliny a živicu. Príjemnú úľavu prináša aj čaj z listov pri vredoch, silnej menštruácii, hnačkách, dlhodobom kašli, angíne, reumatizme, bronchitíde a zápaloch ďasien. Tento čaj je vhodné užívať len krátkodobo kvôli vyššie zmienenému obsahu alkaloidov.

Kostihoj sa užíval v staroveku pri rituáloch spojených so zatmením Mesiaca, pri rituáloch sily a múdrosti a tiež tam, kde malo dôjsť k odtrhnutiu súčasnosti od minulosti, k prerušeniu vzťahov k inej osobe, k posilneniu vlastného sebavedomia. Má moc nielen ničiť, ale i stavať. Zmiešaný s palinou obyčajnou prehlbuje stavy tranzu, koncentrácie a vizualizácie.

Príprava

Čerstvý koreň sa nastrúhaný prikladá vo forme obkladu na rany, po­páleniny, popraskanú kožu, vredy a pod. Čerstvý koreň sa môže aj pokrájať a namočiť na 2 – 3 týždne do riedeného liehu alebo Lesany. Výluh sa používa na natieranie boľavých alebo poškodených miest. Masť sa pripraví rozvarením nastrúhaného koreňa v malom množstve bravčovej masti. Masťou sa natierajú boľavé miesta alebo sa použije ako obklad. Odvar pozostáva zo 100 g sušeného koreňa a varí sa v 1 litri vody asi 15 minút. Používa sa ako obklad, na natieranie aj kloktanie pri zápaloch hrdla. Zápar pripravíme z dvoch lyžičiek drogy, ktoré sa zaparia pohárom vriacej vody a lúhujeme 10 minút. Zápar sa pije počas dňa pri zápaloch dýchacích ciest, vredoch dvanástnika (sliz obalí vred a napomá­ha jeho hojeniu) a pod.

Podľa ľudovej povery zaisťoval kostihoj bezpečné cestovanie – pridaný do batožiny údajne zabraňuje jej strate a odcudzeniu.